Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 zavádza popri zákonnej koncentrácií konania aj tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje nástroj v rukách tzv. silného sudcu, ktorý vďaka nej môže zabrániť šikanóznemu výkonu procesných práv jednej zo sporových strán v sporovom konaní. Sudcovská koncentrácia konania môže smerovať do budúcna, ale nie je vylúčená ani do minulosti, avšak iba v konaniach začatých po účinnosti Civilného sporového poriadku.
Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť sporovú stranu, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva k zrýchleniu k konania.
Sudcovská koncentrácia konania ma diskrečný charakter, avšak len v závislosti od toho, či ju v danom prípade súd uplatnení alebo nie. Pokiaľ už raz bola v konaní uplatnená, súd je takýmto procesným postupom viazaný.
V zásade ju môže súd využiť na začiatku konania v súlade s ustanovením § 167 CSP s tým, že na neskôr uplatnené dôkazy, ktoré by sporová strana uviedla v konaní, s poukazom na ustanovenie § 153 CSP nebude prihliadať. Takýto postup ale môže využiť aj v už začatom konaní (sudcovská koncentrácia konania má tak svoj priestor aj v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) a to postupom podľa § 181 o. 4 v spojení s § 153 CSP.
Pokiaľ bolo v konaní uplatnená sudcovská koncentrácia konania súd nemôže toto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade, ak súd v rozpore so zvoleným postupom, t. j. sudcovskou koncentráciou pripustí dôkazy, ktoré mohla sporová strana uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod.
Z vyššie uvedeného možno pripustiť v zásade dve výnimky, ktorými sú (i) nové skutočnosti a dôkazy, ako prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sporové strana bez vlastného zavinenia nemohla uplatniť v rozsahu sudcovskej koncentrácie, a (ii) iné subjektívne alebo objektívne dôvody, ktoré súd vyhodnotí z hľadiska ustanovenia § 153 o. 2 CSP, pričom s pripustením takýchto dôkazov a skutočností by sa mal náležite vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia.
V zásade však platí, tak ako sme uviedli, že sudca je viazaný procesným postupom, ktorý uplatní, a teda je tiež viazaný i vlastnou koncentráciou konania.
doc. JUDr. Alexandra Löwy PhD. LLM